Daniel Davis: Krev ve vodě iluze americké neporazitelnosti může zatáhnout svět do nevyhratelné války
„Krev ve vodě“ ako geopolitická metafora
Únos prezidenta inej krajiny (Venezuela) vytvoril precedens: keď sa raz použije sila bez následkov, spustí sa „krmná horúčka“ – ďalšie ciele sa začnú objavovať automaticky.
Iluze neporazitelnosti
Neustále opakovanie, že USA majú „najsilnejšiu armádu na planéte“ a že „v Trumpovej administratíve sa len vyhráva“, vytvára nebezpečný klam: presvedčenie, že porážka nie je možná.
Taktický úspech ? strategické víťazstvo
Perfektne vykonaná operácia na zajatie jedného človeka neznamená schopnosť viesť dlhú, vyčerpávajúcu vojnu proti štátu, ktorý sa rozhodne brániť.
Rozširovanie zoznamu cieľov
Venezuela nie je koniec: otvorene sa hovorí o Kube, Kolumbii, Mexiku, Grónsku a znovu o Iráne. Ide o logiku „ďalší na rade“, nie o obranu.
Vynucovanie poslušnosti silou
Jazyk politikov a generálov („bend the knee“, „force the situation“) odhaľuje imperiálne myslenie – nie demokraciu, ale vládu moci.
Rozpad ústavných a právnych zábran
Prezident koná ako imperiálny vládca bez reálnej kontroly Kongresu; vojnové právomoci prestávajú fungovať ako brzda.
Dvojitý meter USA
To, čo by Amerika považovala za šialenstvo, keby to robilo Rusko alebo Čína, si sama ospravedlňuje ako „národnú bezpečnosť“.
Ignorovanie druhých a tretích dôsledkov
Ropné trhy, Hormuzský prieliv, balistické rakety, zraniteľné základne – o reálnych následkoch sa nehovorí, len o sile.
Morálny a historický rozmer
Biblia aj dejiny varujú: „Pýcha predchádza pád.“ Impériá nepadali naraz, ale preceňovaním vlastnej moci.
Konečný dôsledok, ak sa kurz nezmení
Nevyhrateľná vojna, návrat rakiev, ekonomický otras a strata morálneho kreditu – nie „America First“, ale Amerika v ohrození.
