Ako sa zmenil život rómov po nežnej revolúcii. Sú plnohodnotný občania, v Európských štátoch, alebo len občania druhej kategórie?
Zdravím vás milí priaťelia rozhodol som sa napísať článok o nás o rómoch čo sa zmenilo v naších životoch a hlavne ako sme sa zmenili mi rómovia od roku 1989 po nežnej revolúcii. Blíži sa 17 november 2019 čiže zase si budeme pripomínať a to rovno 30 rokov! Od pádu komunistického režimu. Určite veľa ľudí a nielen rómovia, si povedia nič sa nezmenilo žijem dýcham, tak ako pred 30 rokmi. Raz už veľmi dávno som sa opýtal jedného staršieho a veľmi uznávaného róma čo je to demokracia je pre nás pre rómov dobrá? Ten pán mi odpovedal veľmi rýchlo, že je to úžasna a krásna vec, len dôležité je že kormidelník tohoto režimu musí byť majiteľom jedného krásneho slova a to slovo je človečina. Trocha som rozmýšľal čo je to slovo človečina. V tom jednom obyčajnom slove sú viac významov ako je česť, spravodlivosť rešpekt, úcta a dokonca aj láska ako taká. Je veľmi veľa rómov, ktorý si neustále opakujú, že za komunizmu sme mi romovia žili veľmi dobre mali sme prácu a bývanie. Dokonca rasizmus nebol, aj takého názoru sú tí starší narodení . Je to pravda alebo nie? Ja si mislím, že nie rasizmus počas komunistov bol skrytý a taký rasizmus je oveľa nebezpečnejší pre nás rómov ako rasizmus, ktorý sa da vidieť . Čo sa týka práce pre nás pre rómov počas komunistického režimu, tak to boli zametanie ulíc, kopačské práce atď… a mnoho ďalšich, ktoré boli veľmi málo platené a pod úroveň ako takej. Počas komunizmu malo šancu len 7% rómov získať stredoškolské prípadné vysokoškolské vzdelanie a to z jedného veľmi dôležitého dôvodu. A tu musím trocha predýchať tento citát od „vysokopostaveného komanča“ Keď dáme rómom vzdelanie, kto nám bude zamätať ulice!. Toto je výrok človeka, ktorý bol v tom čase vo vysokej funkcii, ktorý riadil slovenský štát. Bývanie samozrejme bolo zadarmo to bolo úžasné na tomto režime bývali a žili sme majorita a minorita spoločné na sídliskách a v mestách to bola jediná vec, ktorú komunistov nemôžme ako tak vytknúť. Život róma bol z môjho názoru nie lepší, ale istejší čo sa týka práce a bývania. Rómovia boli viac súdružny a rešpekt medzi rómov bol každodennov rutinov života aj keď boli chudobný. V tom čase existovalo slovo, ktoré v dnešnej dobe už nieje, že róm rómovi podaroval aj „poslednú košeľu“. Prišiel rok 1990 tesne po páde komunizmu rómovia boli plnom očakávaní konečne budeme ľuďmi v tomto štáte. Budeme plnohodnotný občania ako aj majorita. Bohužiaľ je rok 2019 a máme skoro 1600 rómskych osád, ktoré môžem porovnať z slovenskými dedinami z povojnových čias v rokoch 1945. Bieda špina, hlad, a beznádej ľudí. Je niečo čo by to zmenilo určite áno. Žiadnom prípade to nie sú nezmyselné rómske združenia ani 10 rómskych strán a tisíc predsedov ako je to za posledných 20 rokov. Róm prvom rade musí rozmýšľať a chcieť niečo spraviť. Na slovensku je približne asi 500 tisíc rómov u ktorých je asi 350 tisíc rómskych voličov pri 5 miliónovom štáte ako je slovensko je reálne získať 12% až 14% vo voľbách a to už je niečo. To by rómsky národ musel zdvihnúť svoje „zadočky“ a ísť k volebným urnám. Dúfajme že sa to tak stane. Lebo fašizmus nám neklope na dvere ale je už tu a plnej sile! Demokracia nám priniesla v roku 2004 vstup do európskej únii veľa rómov poodchádzalo zo svojími rodinami do zahraničia za lepším životom našli si prácu bývanie deťom dali vzdelanie a začali premýšľať a to nad jedinov vecou a to sú peniaze áno správne čítaťe peniaze, za ktoré si úctu, lásku, zdravie nekúpia. Rómovia začali byť ľahostajný k svojmu národu. Motto ich života je dňešnej dobe sa mám dobre nezaujíma ma druhý. Týmto článkom chcem poukázať na tvrdohlavosť rómov život nieje len piatková rómska zábava a nezmyselné predražené rómske festivali, na ktorých zarába majorita ktorá riadí rómsku neziskovku rómskými dotáciami z európskej únii. Skúste prosím milí priateľia nad týmto článkom porozmýšľať je to len a len na vás akú prítomnosť a budúcnosť spravíťe svojím deťom. S pozdravom M.P. zdroj foto: www.googke.sk
článok spracoval: Marián.